Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

PROJEKTY 2017

Béla Kéler: Klavírne miniatúry / Klavierminiaturen

 
CD je dostupné v e-shope Videorohal.com 

V roku 1858 začal Kéler komponovať sériu ôsmich Uhorských tancov, čardášov. Autorský zápis Uhorských tancov pre štvorručný klavír vyšiel v dvoch zväzkoch vo vydavateľstve Johann André - Offenbach am Main roku 1877. Prvý tanec Spomienka na Bardejov op. 31 je najhranejším tematickým celkom Kélerovej tvorby, bohužiaľ v Uhorskom tanci č.5 Johannesa Brahmsa, kde Brahms citoval 32 taktov „bardejovského čardáša" Bélu Kélera. Svoj druhý tanec Čardáš Kométa, op. 49 Kéler venoval vedúcej osobnosti maďarského kultúrneho a politického života druhej polovice 19. storočia, ktorou bol spisovateľ Mór Jókai. Kéler prenášal do zápisu svojich skladieb vlastné spomienky z miest, kde pôsobil a najmä z jeho rodnej domoviny. Objavujú sa v treťom tanci Vrbovecký čardáš, op. 46, štvrtom Tokajské kvapky, op. 54, šiestom Lúče spomienok, op. 50 a siedmom Pozdrav vlasti, op. 56. Piaty tanec Čardáš kytička, op. 40 nesie názov podľa mládeneckého klobúka s kytičkou drobných kvetov. Ôsmy tanec Spomienka na Hermannstadt, op. 123 je spomienka na mesto Sibiu (slov. názov Sibiň) v dnešnom Rumunsku, kde Kéler pôsobil ako kapelník 10. pešieho pluku grófa Mazzuchelliho. Galop Sempre crescendo, op. 119 je posledný z trinástich Kélerových galopov. Tlačou vyšiel vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne. Kéler vytvoril 76 valčíkov (49 bez opusového čísla). Ako 24 ročný mladík skomponoval Valčík bardejovskej kúpeľnej sezóny 1844, ktorý sa zachoval v rukopise. Po autorskej revízii (1874) dielo vyšlo vo vydavateľstve J. B. Cramer & Co. v Londýne pod názvom Romantický život, op.101. 1. júla 1861 v Budapešti dokončil Kéler Mazzuchelliho pochod, op. 22, ktorý venoval svojmu vojenskému pluku. Pochod je známejší ako Apollo-Marsch, WAB 115 Antona Brucknera, ktorému bolo autorstvo diela nesprávne pripisované. V Debrecíne roku 1858 Kéler skomponoval a venoval grófovi Mazzu-chellimu Mazur Przemyślski, op. 97 ako spomienku na poľské mesto Przemyśl. Radosť alpského horala op. 96 je séria piatich štajerských tancov s charakteristickými prírazmi. Konferenčná štvorylka, op. 28 vznikla vo Viedni v roku 1853. Definitívnu podobu skladba dostala po prepracovaní vo Wiesbadene (1876). V každej zo šiestich častí štvorylky dominujú hudobné motívy rôznych regiónov vtedajšej Európy: Pruska, Rakúska, Sardínie, Ruska, Anglicka a Francúzska. Štvorylka bola vydaná tlačou vo vydavateľstve Bote & Bock v Berlíne, rovnako ako opusy 22, 96 a 97. Polku Dovidenia, op. 41 dokončil Kéler v Pešti v máji 1855. Autorská verzia pre klavír vyšla tlačou vo vydava-teľstve Rózsavölgyi v Pešti roku 1859. 

Kompaktný disk "Béla Kéler - Klavírne miniatúry / Klavierminiaturen" nahrálo v priestoroch koncertnej sály Konzervatória Timonova v Košiciach Klavírne duo Lucia Berešová a Adam Brutovský. Projekt realizuje Spoločnosť Bélu Kélera v spolupráci s bardejovským hudobným vydavateľstvom Videorohal. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Hlavný partner projektu:

 

PROJEKTY FPU 2016

Béla Kéler - Valčíky pre husle a klavír / Walzer für Violine und Klavier

CD je dostupné v e-shope Videorohal.com

Béla Kéler skomponoval v ranej fáze tvorby 49 neopusovaných valčíkov, väčšinou pre sólový klavír. Počnúc pôsobením vo Viedni vytvoril 27 opusovaných valčíkov pre orchester, ku ktorým väčšinou vytvoril verzie pre husle a klavír, sólový klavír a štvorručný klavír. Vo všetkých valčíkoch udržiava jednoliatosť formy: úvod, päť samostatných tancov a záver. Valčík Nemecká duša, op. 88 dokončil 29. marca 1870. Autograf diela sa nachádza v depozite Šarišského múzea v Bardejove. Premiéra sa odohrala 21. marca 1871 vo Wiesbadene. Valčík Na krásnom Rýne spomínam na Teba, op. 83 dirigoval Kéler prvýkrát vo Wiesbadene 28. augusta 1868 po návrate z Bardejova a je spomienkou na rodné mesto. Úvodné tóny valčíka sú vytesané na Kélerovom náhrobnom kameni vo Wiesbadene. Dielo sa svojho času úspešne porovnávalo s valčíkom Johanna Straussa ml., Na krásnom modrom Dunaji. Dátum skomponovania valčíka Pod talianskym modrým nebom nie je známy. Zrejme ide o jeden z posledných valčíkov, ktorý nebol vydaný tlačou a nemá opusové číslo. Jednotlivé tance majú netradične svoje pomenovania. V závere nazvanom „Zbohom Taliansko" cituje neapolskú pieseň „Santa Lucia". Valčík Posledné hodiny šťastia, op. 100 dokončil Kéler 22. novembra 1872 a prvýkrát zaznel o mesiac neskôr. V introdukcii odbíjajú pomyselné hodiny jedenástu, ktorá uvádza poslednú hodinu hernej prevádzky wiesbadenského kasína v podobe pätice tancov. Skladba sa završuje motívom nemeckej piesne Buď šťastný tichý dom. Valčík Od Rýna k Dunaju, op. 138 dokončil Kéler 17. marca 1876 vo Wiesbadene. Prostredníctvom nemeckých a rakúskych motívov sprostredkováva atmosféru dvoch európskych veľriek, blízkych miestam, kde pôsobil. Kompozičnú prácu na Rakúsko-uhorskom valčíku, op. 91 Kéler ukončil 25. januára 1871. V úvode exponuje nápevy uhorskej a rakúskej ľudovej piesne. V priebehu valčíku využíva pôsobivý kontrastný charakter rakúskych a uhorských motívov a uzatvára ho fragmentom Rákociho pochodu a Haydnovej Cisárskej hymny. 

Kompaktný disk "Béla Kéler - Valčíky pre husle a klavír" nahrálo v priestoroch koncertnej sály Konzervatória Timonova v Košiciach Československé komorné duo - Pavel Burdych a Zuzana Berešová. Projekt realizuje Spoločnosť Bélu Kélera v spolupráci s bardejovským hudobným vydavateľstvom Videorohal. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 Hlavný partner projektu:

Spoločnosť Bélu Kélera na Facebooku: