Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

Béla Kéler - Spoločnosť Bélu Kélera

TVORBA BARDEJOVSKÉHO RODÁKA BÉLU KÉLERA
Z POHĽADU MUZIKOLÓGOV A INTERPRETOV 21. STOROČIA
Zborník príspevkov z konferencie
 
Vyvrcholením dlhodobých snáh o renesanciu tvorby bardejovského rodáka, skladateľa, dirigenta a huslistu Bélu Kélera a reflexia do teoretickej roviny bola konferencia, ktorá sa konala v jeho rodisku Bardejove 19.11.2012. Dôkazom vzťahu mesta Bardejov k svojim vynikajúcim rodákom bola skutočnosť, že konferencia sa konala v priestoroch Mestského úradu. Program konferencie priniesol široké spektrum príspevkov, svedčiacich o oblasti vedeckých, odborných a interpretačných záujmoch ich autorov, o čom svedčí aj ich písomná podoba. Konferencia vyvrcholila koncertom z tvorby Bélu Kélera v koncertnej sieni ZUŠ Michala Vileca. Zborník približuje súčasný stav bádania kélerovskej problematiky a predstavuje platformu, na ktorej môžu stavať ďalšie generácie hudobných historikov a teoretikov. Veríme, že sa stretne so záujmom nielen v odbornej obci, ale aj v širšom okruhu záujemcov o Kélerove hudobné dedičstvo. - Karol Medňanský, editor
 
E-zborník príspevkov z konferencie:


PaeDr. Patrik DERFIŇÁK, PhD. - Inštitút histórie, Katedra najstarších, stredovekých a ranonovovekých dejín, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove

Východné Slovensko v 19. storočí, obdobie vzostupov a pádov

Abstrakt: 19. storočie predstavuje z hľadiska východného Slovenska veľmi zložité obdobie, plné významných zmien. Striedanie z hospodárskeho, politického i kultúrneho hľadiska lepších a horších rokov. Celkovo však zhoršujúce sa podmienky pre život viedli v konečnom dôsledku nielen k mohutnému vysťahovalectvu v rámci najchudobnejších vrstiev roľníckeho obyvateľstva, ale i v rámci príslušníkov inteligencie a zemianstva. I pre viacerých umelcov, vedcov a politikov sa stagnujúce východné Slovensko stalo jednoducho primalým priestorom. Odchodom do zahraničia, alebo do veľkých miest v rámci Rakúsko - uhorskej monarchie, ako Viedeň, Budapešť či Praha, mohli naplniť svoje sny a ambície. Mnohí z nich, vrátane samotného Bélu Kélera, však na svoj rodný región nezabudli. Buď sa na konci života vrátili domov, alebo mu venovali hodnotné odkazy. Niektorí peniaze, iní vlastné zbierky či práce. Žiaľ, mnohé z nich sa najmä v priebehu búrlivej prvej polovice 20. storočia stratili. Iné, ako v prípade pozostalosti Bélu Kélera, sa podarilo znovu objaviť.

Celý príspevok...

 

Mgr. Jozef PETROVIČ - Štátny archív v Prešove, pob. Bardejov

Sociálne a spoločenské postavenie bardejovského meštianskeho rodu Kéler

Abstrakt: Členovia meštianskeho neskôr šľachtického rodu Kéler takmer tri storočia v menšej alebo väčšej miere ovplyvňovali spoločenský život v slobodnom kráľovskom meste Bardejov. Zakladateľ rodu Martin Kéler sa v Bardejove usadil v prvej tretine 17. stor. Jeho syn Žigmund I. ako úspešný obchodník s tokajským vínom sa angažoval aj v samosprávnych orgánoch mesta. Zásluhou Žigmunda II. dosiahol rod Kéler najväčšieho spoločenského uznania, pretože jeho a jeho potomkov povýšil cisár Leopold v r. 1699 do šľachtického stavu a udelil mu právo erbu. V nasledujúcich troch generáciách až do pol. 19. stor. zastávali členovia rodu významné funkcie v meste, alebo sa úspešne venovali obchodu. Postupne sa rod rozrástol na niekoľko vetiev aj mimo Bardejova s početným rodinným zastúpením. V príspevku sme stručne načrtli osudy jednej vetvy rodu Kéler v priamej väzbe na hudobného skladateľa Bélu Kélera.

Celý príspevok...

   

RNDr. Peter BUBÁK - Gymnázium Leonarda Stöckela v Bardejove a Prof. Mgr. Art. Irena MEDŇANSKÁ, PhD. - Katedra hudby, Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove

Béla Kéler - život a dielo

Abstrakt: Béla Kéler, vlastným menom Albert Paul von Kéler, pochádzal z hornouhorskej, protestantskej šľachtickej rodiny. Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove ho veľká láska k hudbe priviedla do Viedne, kde v Theater an der Wien získal miesto prvého huslistu. Tu pôsobil deväť rokov, študoval harmóniu a kontrapunkt a začal komponovať. Od roku 1854 prijal miesto dirigenta v orchestri Johanna Sommera v Berlíne, už pod menom Béla Kéler. Neskôr bol kapelníkom vojenskej hudby grófa Mazuchelliho. Posledných dvadsať rokov svojho života bol riaditeľom kúpeľného orchestra vo Wiesbadene. Veľa cestoval a svoje skladby uviedol v Nemecku, Švajčiarsku, Dánsku, Francúzsku a v Anglicku. Len doma sa na neho zabudlo. Ešte počas Kélerovho života vyšli tlačou jeho skladby v 12 európskych vydavateľstvách, čo svedčí o úspechu a uznaní. Napísal 27 veľkých valčíkov, 27 pochodov, 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov a 10 predohier. Viac informácii: www.muzeumbardejov.sk/Kéler

Celý príspevok...

PhDr. František GUTEK - riaditeľ, Šarišské múzeum v Bardejove

Pozostalosť Bélu Kélera v Šarišskom múzeu v Bardejove

Abstrakt: Autor sa v príspevku snaží o retrospektívny pohľad na osudy pozostalosti hudobného skladateľa Bélu Kélera, ktorá prišla v roku 1883 z nemeckého Wiesbadenu do Bardejova na základe skladateľovho testamentu a po založení Šarišského múzea v roku 1903 bola uložená v jeho Historickej knižnici ako samostatný zbierkový fond. Autor si pozostalosť všíma najmä v súvislosti s konkrétnym využívaním zhromaždeného materiálu (hudobniny, osobná korešpondencia, memorabílie) počas uplynulých 140 rokov a konštatuje, že najmä v ostatnom období badať zvýšený záujem o túto hudobnú zbierku a Béla Kéler sa opäť dostáva do povedomia v rámci hudobného života na Slovensku.

Celý príspevok...

Doc. PhDr. František MATÚŠ, CSc. - Emeritný vysokoškolský pedagóg

Umelecké dedičstvo pozoruhodných európskych parametrov v Bardejove

Abstrakt: Béla Kéler (1820-1882) v testamente určil časť pozostalosti rodnému Bardejovu a Prešovu. V roku 1833 bol skladateľov závet naplnený a transportovaný do Bardejova. Časť pozostalosti ostala v majetku mesta Bardejov a druhá vyexpedovaná do Prešova. Obsah Kélerovej pozostalosti v Bardejove a osud pozostalosti v Prešove. Absencia hudobno-interpretačnej úrovne a kultúrneho prostredia vtedajšieho Horného Uhorska pre interpretáciu Kélerových skladieb. Politicko-spoločenské nazeranie na skladateľov odkaz v jednotlivých štátnych systémoch. Úloha súčasnej muzikológie objektívne zhodnotiť skladateľský odkaz B. Kélera a zaradiť ho do kontextu kultúrneho diania dneška na Slovensku. Kélerova tvorba významnou mierou prispela v 2. polovici 19. storočia k tomu, čo dnes označujeme ako „európske kultúrne dedičstvo". Apel na trvalé zakotvenie jeho tvorby v umeleckom prostredí mulitikultúrnej Európy.

Ceký príspevok...

    

prof. Mgr Art. Irena MEDŇANSKÁ, PhD. - Katedra hudby, Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove

Po stopách Bélu Kélera vo Wiesbadene v roku 2006

Abstrakt: Šarišský región a najmä jeho severná metropola Bardejov skrývajú vo svojej histórií aj osobnosti, ktoré tvorili európske hudobné dejiny. K takýmto rozhodne patrí bardejovský rodák, hudobný skladateľ, huslista, dirigent Béla Kéler (1820 Bardejov - 1882 Wiesbaden). Príspevok je reflexiou autorkinej cesty do SRN, do Wiesbadenu, po stopách Bélu Kélera s cieľom získať informácie o stave jeho pozostalosti venovanej kapele vo Wiesbadene, o poslednom odpočinku skladateľa, náhrobnom obelisku ako aj o hranosti jeho skladieb vo Wiesbadene v súčasnosti.

Celý príspevok...  

  RNDr. Peter BUBÁK - Gymnázium Leonarda Stöckela v Bardejove

Kélerove husle novým, vzácnym exemplárom v Šarišskom múzeu v Bardejove

Abstrakt: Text obsahuje stručné informácie o potomkoch Emílie Kéler a o rodokmeni Bélu Kélera, ktorý zostavila pani Ágnes Shirwath. Prináša stručné informácie o koncerte pri príležitosti 130 výročia úmrtia Bélu Kélera vo Wiesbadene v novembri 2012. Informuje o synovi Bélu Kélera, Albertovi Baumovi, ktorého potomkovia sa zúčastnili koncertu a darovali mestu Bardejov husle Bélu Kélera.

Celý príspevok...

    
doc. Mgr. Art. Karol MEDŇANSKÝ, PhD. - Katedra hudby, Inštitút hudobného a výtvarného umenia, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove

Idylické hudobné obrazy Karpaty - doklad programovo-romantického myslenia Bélu Kélera

Abstrakt: Obdobie 19. storočia - obdobie romantizmu - je charakteristické výrazným prenikaním programovosti do hudby. Skladatelia sa nechávajú inšpirovať mnohými podnetmi z dejín, z literatúry, z prírody, či dokonca filozofie. Zaujímavosťou je, že programovosť ovplyvnila aj bardejovského rodáka, významného tvorcu dobovej zábavnej hudby Bélu Kélera (1820 - 1882). Jeho Idylické obrazy Karpaty pre mužský zbor, tenor, bas a orchester predstavujú prvé významné dielo ospevujúce slovenskú prírodu. Autor ich rozčlenil do piatich častí - obrazov, pričom po formovej stránke vychádzal väčšinou z modifikovanej podoby malých a veľkých piesňových foriem. Obsadenie orchestra v jednotlivých obrazoch vychádza z ich charakteru a nálady, pričom základ tvorí romantický symfonický orchester vychádzajúci z tradície Beethovenovského orchestra. Dielo malo premiéru 5. októbra 1854 v Hamburgu. Rukopis Karpát je uložený v Národnej knižnici v Budapešti.

Celý príspevok...

MgA. Zuzana BEREŠOVÁ - Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, Katedra hudební výchovy

Historický aspekt a revízia hudobného obrazu Bélu Kélera Noc v Benátkach

Abstrakt: Vznik a vývoj divadelného žánru Harlekyniady, stručná charakteristika jednotlivých postáv a jej následné využitie, ako námetu pre rozsiahly orchestrálny hudobný obraz Bélu Kélera Noc v Benátkach. Objavený autorský rukopis diela Noc v Benátkach pre husle a klavír v pozostalosti Bélu Kélera v Bardejove. Interpretačné postrehy a novodobá revízia Pavla Burdycha podmienená estetickými požiadavkami dnešnej doby. Uvedenie revidovanej skladby v interpretácii Československého komorného dua na 59. ročníku Medzinárodného hudobného leta v Bardejovských Kúpeľoch a 4. ročníku Kultúrneho leta Bélu Kélera Bardejov - Bardejovské Kúpele 2013. Cieľom je priblížiť znovuobjavené dielo dnešnej generácii interpretov i širokej poslucháčskej verejnosti.

Celý príspevok...

    
PhDr. Lýdia URBANČÍKOVÁ

Odkaz Bélu Kélera treba neustále oživovať

Abstrakt: Poznanie tvorby a osobnosti Bélu Kélera siaha do minulého storočia, venovali sa mu niektoré osobnosti hudobného života, vytvorili dokumenty a hudobné nahrávky. Je potrebné vytvoriť katalóg notovín, tlačovín a vedomostí o Kélerovi. Nadviazať kontakty s orchestrami, hudobnými festivalmi a Spoločnosťou Straussovcov v Prahe.

Celý príspevok...

Spoločnosť Bélu Kélera na Facebooku: