Béla Kéler

Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý ako huslista do orchestra v Divadle nad Viedenkou. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb. V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni. V rokoch 1856 - 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života. Od roku 1863 viedol tamojší orchester nassauského vojvodu Adolfa I. a neskôr kúpeľný orchester. V rokoch 1873 až 1882 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Zomrel 20. novembra 1882 vo Wiesbadene, kde je aj pochovaný. V roku 2014 vznikla za účelom prezentácie Kélerovho hudobného odkazu Spoločnosť Bélu Kélera.