Kélerova Romantická predohra v lineckom Brucknerhause

Dirigent: Kent Nagano | Orchester: Concerto Köln 

Audiozáznam Romantickej predohry Bélu Kélera, ktorá bola s veľkým úspechom uvedená 4. októbra 2024 na slávnostnom koncerte v Brucknerhause v Linci. Nahrávka je cenná aj z hľadiska predstavy o tom, ako predohra asi znela v časoch, keď ju predvádzal sám Béla Kéler na svojich koncertoch. Členovia orchestra Concerto Köln sa naladili na 437 Hz (v súčasnosti je bežné ladenie v symfonických orchestroch vyššie - cca. 442-443 Hz), sláčikové nástroje opatrili výhradne črevovými strunami a využili dychových nástrojov používaných v 19. storočí. Tým dosiahli toho, že orchestrálny zvuk bol v porovnaní so súčasnou poslucháčskou skúsenosťou kontrastnejší – v pianu jemnejší a vo forte drsnejší.

INFORMÁCIE Z KONCERTNÉHO BULETTINU

Paula Schlüter: Fazety romantizmu

"Keď v roku 1848 skomponoval Béla Kéler svoju Romantickú predohru, op. 75, literárny romantizmus bol dávno preč, no hudobný romantizmus bol v plnom prúde. Kélera, ktorý pochádzal zo šľachtickej rodiny, sa už v útlom veku učil na klavíri a husliach u regenschoriho v jeho rodisku v Bardejove (vtedy súčasť Uhorska, dnes na Slovensku). Po prvých skladateľských úspechoch v miestnom kúpeľnom orchestri sa Kéler od roku 1844 živil ako učiteľ hudby a huslista v Prešove. Profesia huslistu ho v auguste 1845 priviedla do Theater an der Wien, čo mu umožnilo niekoľko rokov brať hodiny kompozície u kolegu - violončelistu Carla Schlesingera. Kéler potom študoval harmóniu a kontrapunkt u Simona Sechtera na Konzervatóriu Spoločnosti priateľov hudby vo Viedni, ktorého študentom sa o niekoľko rokov neskôr stal aj Anton Bruckner. Vo forme a inštrumentácii svojho Vojenského pochodu Es dur WAB 116 sa Bruckner jednoznačne inšpiroval Kélerovým Mazzuchelliho pochodom op. 22 – čo viedlo k tomu, že tento kus bol až do roku 1977 nesprávne pripisovaný Brucknerovi pod názvom Apollo Marsch. Počas Kélerovho vzdelávania u Sechtera sa dostali do tlače jeho prvé skladby a zároveň vznikli mnohé ďalšie – vrátane Romantickej predohry, op. 75, ktorá však vyšla až takmer o dve desaťročia neskôr. Od roku 1854 sa Kéler stal vyhľadávaným kapelníkom, ktorý podnikal koncertné turné po celej Európe. Po dirigentských pôsobiskách v Berlíne, Viedni, Budapešti, Mainzi, Bardejove a Amsterdame sa napokon usadil vo Wiesbadene. Keďže Wiesbadenský kúpeľný orchester pozostával hlavne z členov pluku, ktorí v roku 1870 pochodovali proti Francúzsku v dôsledku chystanej francúzsko-nemeckej vojny, Kéler bol poverený úlohou založiť a viesť nový orchester. Po dvoch rokoch na čele nového kúpeľného orchestra Kéler v decembri 1872 svoj post opustil. Krátko predtým nový pruský zákon nariadil zatvoriť všetky kasína a viedol tak k drastickému úbytku kúpeľných hostí. Kéler potom žil bez stáleho zamestnania a absolvoval niekoľko koncertných turné po Nemecku, Anglicku, Dánsku a Švajčiarsku. V tomto období sa prvýkrát objavila aj jeho Romantická predohra spolu s ďalšími, ktoré skomponoval začiatkom 50. rokov 19. storočia, vrátane Veselohernej predohry, op. 73, Komickej predohry, op. 74, Rákociho predohry, op 76. V súvislosti s hľadaním nových dirigentských angažmánov a plánovaním koncertných turné si možno ľahko predstaviť, že sa Kéler chcel na koncertoch prezentovať ako dirigent na voľnej nohe ranými dielami, ako je Romantická predohra, a tým si zároveň otvárať ďalšie zdroje príjmu. To, že počas svojho života tvoril najmä tanečnú a ľahkú hudbu, vidíme v tom najpozitívnejšom zmysle v jeho Romantickej predohre. Po túžobnom úvode sláčikov, ktorý zodpovedá sugestívnemu názvu diela, sa rozvinie niekoľko chytľavých melodických tém, v ktorých sú na jednej strane počuteľné Kélerove uhorské korene a na strane druhej odhaľujú kontrapunktické štúdia u Simona Sechtera."

RECENZIE Z TLAČE

Petra a Helmut Huberovci, Online Merker, 5. 10. 2024

"Pred prestávkou zaznela Romantická predohra, op.75 od Bélu Kélera, Brucknerovho spolužiaka u Simona Sechtera. Veľmi chytľavý a efektný kúsok na zahriatie v tento chladný a daždivý októbrový večer. Pôsobivé bolo najmä to, ako bezchybne orchester nasledoval dirigenta vo výrazných agogických pasážach až po pôsobivé čardášové rytmy."

Paul Stepanek, Volksblatt, 6.10.2024

"Na začiatku zahral súbor Concerto Köln v "originálnom zvuku" Kélerovu Romantickú predohru z roku 1872 pod jasnozrivým a impulzívnym vedením svojho čestného dirigenta Kenta Nagana. Táto sofistikovaná ľahká hudba by sa dala zaradiť k Straussovcom, od ktorých sa však odlišuje ostro kontúrovanou dynamikou akoby s porciou uhorskej papriky a čierneho korenia."