Písomná korešpondencia bola základná forma Kélerovej súkromnej i pracovnej komunikácie. Každoročne napísal niekoľko stoviek listov. Najrozsiahlejšiu časť tvorila obchodná korešpondencia s jeho vydavateľmi, najmä s Bote & Bock v Berlíne a Schottom v Mainzi. Rozsiahla bola aj jeho rodinná korešpondencia so sestrami Emíliou, Frederikou, Apolóniou, bratom Štefanom, švagrinou Jozefínou a neterami Sofiou a Gizelou.
Z Kélerových listov sestre Emílii Vandrákovej do Prešova sa ich zachovalo 83 z rokov 1870–1882. Emíliine listy adresované Bélovi Kélerovi sa nezachovali, pretože ich on sám spálil. Kéler bol presvedčený, že u súkromných osôb sa musí rešpektovať listové tajomstvo a uchovávať sa majú len listy od umelcov, panovníkov a iných významných osobností, ktoré majú autobiografickú hodnotu.
Z obsahu listov je zrejmé, že Emília Vandráková a Béla Kéler mali veľmi blízky súrodenecky vzťah. Dozvedeli sme sa súkromné informácie, ktoré sú úzko späté s charakterom skladateľa a jeho profesijnými povinnosťami. Zistili sme, aký mal Kéler vzťah k rodnému Bardejovu a svojej početnej rodine, ako využíval svoj dom v Bardejovských Kúpeľoch, ako narábal so svojimi finančnými úsporami, či akým spôsobom sa vyjadroval. Kéler bol obdarený výbornou pamäťou a vo svojej mysli sa dokázal vracať spätne k dôležitým životným okamihom, ktoré presne popisoval a zasadzoval do kontextu ďalších súbežne odohrávajúcich sa udalostí. Často písal o svojich koncertných cestách, ktoré podnikal v posledných 12 rokoch svojho života a spomínal na umelecké angažmány pred rokom 1870. Listy sestre Emílii poukázali aj na Kélerove emocionálne rozpoloženia a jeho časté zdravotné problémy.
Nepravidelnosť korešpondencie v jej dvanásťročnom priebehu bola zrejme spôsobená tým, že niektoré Kélerove listy sa nezachovali. Najviac nových informácií máme z rokov 1874–1879 a 1881–1882, naopak z roku 1871 sa nezachoval žiaden list. Najčastejšie písal Emílii z miesta svojho bydliska vo Wiesbadene, ale aj zo svojich koncertných ciest z Hamburgu, Londýna, Berlína, Paríža, Mníchova, Manchestru, Zürichu, Kodane, Vroclavu a Würzburgu.
Rozsah korešpondencie Bélu Kélera s Emíliou Vandrákovou a jej výpovedná hodnota je v rámci dnešného Slovenska unikátna a v danom odbore nemá obdobu. Vo výsledku vznikla jedinečná publikácia odhaľujúca nielen profesijný ale i osobný život historicky najslávnejšieho rodáka mesta Bardejov.
Pavel Burdych